Múzeum v Kežmarku – Cisár František Jozef I. – 100. výročie úmrtia
1 2 3 4

Cisár František Jozef I. – 100. výročie úmrtia

Náš milovaný, dobrý, starý kráľ je mŕtvy! Zomrel náš drahý, múdry, tak veľmi skúšaný panovník! Skonal verný, starostlivý, predobrý Otec našej vlasti! Táto neočakávaná, zdrvujúca a svetoborná Jóbova zvesť... Týmito slovami oznamovala dobová tlač presne pred 100 rokmi všetkým obyvateľom uhorskej monarchie smrť vládcu Františka Jozefa I. Po neuveriteľne dlhých 68 rokoch vlády, v utorok 21. novembra 1916, posledný raz vydýchol cisár rakúsky a kráľ uhorský, český, lombardský a benátsky, dalmátsky, chorvátsky, slavónsky...

Mladý cisár František Jozef (foto: wikipedia) František Jozef v starobe (foto: Múzeum v Kežmarku)
   
Panovnícky erb Františka Jozefa (foto: wikipedia)

Vo víre bojov prvej svetovej vojny spôsobila smrť Františka Jozefa I. doslova šok. Nielen u vojakov na fronte, ale i medzi obyvateľmi krajiny. Všeobecne bol tento panovník považovaný za obľúbeného, Bohom vyvoleného a požehnaného. Veď ako inak by mohol vládnuť viac než tri generácie. Jeho smrť akoby predznamenala blížiaci sa koniec stáročnej monarchie. Po celej krajine sa šírila bolesť a hlboký zármutok. Úrady, školy a spolky vyjadrovali svoj smútok organizovaním spomienkových zhromaždení, smútočných slávností a účasťou na zádušných bohoslužbách. Inak tomu nebolo ani v Kežmarku...

Smútočné dni v Kežmarku

Evanjelická cirkev si zosnulého uhorského kráľa uctila bohoslužbou v nedeľu 26. novembra, pričom išlo o prvú verejnú zádušnú omšu v meste. V smútočne vyzdobenom kostole privítal veriacich farár Valentin Hajts. V kázni vyjadril ľútosť z tragickej udalosti a vyzdvihol, ako smútok jednomyseľne zjednotil celý národ pri kráľovej rakve. Bohoslužbu spevom sprevádzal zbor vedený učiteľom Bélom Kintzlerom.

Mestské zastupiteľstvo sa mimoriadne zišlo 29. novembra. Starosta Otto Wrchovszky sa dojímavým spôsobom zamyslel nad životom panovníka. Zdôraznil najmä veľký význam Rakúsko-uhorského vyrovnania z roku 1867. Od tohto momentu stál celý uhorský národ pevne za svojim kráľom - v dobrých aj zlých časoch. Ten tak mohol spokojne zavrieť oči s vedomím, že jeho krajina prekonala vnútorné skúšky ohňom medzi národmi. V závere svojej reči vyjadril rovnakú podporu a vernosť novému monarchovi. Na návrh poslanca Karla Brucknera bol starostov prejav v plnom znení zvečnený v protokole.

Pohrebné foto zosnulého Františka Jozefa (foto: wikipedia) Hrobka Františka Jozefa vo Viedni (foto: wikipedia)

V deň konania pohrebu, vo štvrtok 30. novembra 1916, sa v meste postupne konali smútočné bohoslužby v katolíckom (o 9:00) a evanjelickom (10:00) kostole; tiež v židovskej synagóge (11:00). Zúčastnili sa ich zástupcovia úradov, škôl, študenti, zranení vojaci liečiaci sa v tunajších nemocniciach Červeného kríža i radoví kežmarskí veriaci. Počas tohto dňa boli z rozhodnutia Košickej obchodno-živnostenskej komory, v čase pohrebu medzi 14:00 - 17:00, zatvorené všetky obchody. Smútočné zástavy mali pôvodne na znak smútku visieť na verejných budovách až do 30. januára 1917, no po korunovácii nového kráľa boli stiahnuté. Platilo známe Zomrel kráľ, nech žije kráľ!

Oznam o úmrtí uhorského kráľa (foto: Karpathen-Post)

Smútočné slávnosti kežmarských škôl

Evanjelické lýceum si zomrelého panovníka uctilo v auditóriu školy. Študentský program pozostával z prednesov, speváckych i hudobných čísel, medzi ktorými odznel napr. Mozartov Rekviem. Spomienkovú reč predniesol profesor Dr. Samuel Banczik.

Na Štátnej vyššej obchodnej škole vyzdvihol riaditeľ Alexander Belóczy celoživotné vlastnosti zosnulého panovníka: pracovitosť a zodpovednosť. Na jeho večnú pamiatku položil základinu vo výške 1000 korún. Jej úroky mali v budúcnosti slúžiť na vhodné uchovávanie úcty Františka Jozefa. Nakoľko v školskej budove nebol dostatok miesta pre spoločnú smútočnú slávnosť, každý učiteľ ju osobitne realizoval vo vlastnej triede. Poobede prebehla v škole ešte menšia spomienková akcia Nemeckého samovzdelávacieho spolku s krátkym programom. Báseň Gróf von Habsburg od Schillera predniesol žiak II. ročníka Eugen Winczer a Liliencronove dielo V zimnej noci zarecitoval Andor Barna. Osudy zo života kráľa opísali Oscar Krauß a Ignaz Sperling, žiaci III. triedy.

Na Štátnej chlapčenskej škole sa o dôstojný priebeh podujatia postarali štyria študenti. Životopis Františka Jozefa prečítal Albert Schneck; Abrányiho báseň Už dobojoval kráľ predniesol Wilhelm Nestch; anekdoty zo života Františka Jozefa prečítal Alexander Winczer a báseň Boh požehnáva našu vlasť zarecitoval Adalbert Juranovszky.

Na ostatných školách v Kežmarku: Štátnej ľudovej, tkáčskej i evanjelickej dievčenskej meštianke prebiehali podobné akcie. Súčasťou slávností bolo čítanie kráľovho životopisu, spievanie štátnej hymny i proklamácie (tzv. druhá maďarská hymna, v maďarčine Szózat).
Zo života Františka Jozefa I.

František Jozef I. sa narodil vo Viedni na zámku Schönbrunn 18. augusta 1830 Františkovi Karlovi Habsburskému a Žofii Bavorskej. Odmala bol vychovávaný vo vojenskej disciplíne, ktorá ho sprevádzala po zvyšok bytia. Práve preto je na väčšine umeleckých diel i dobových fotografií zobrazovaný vo vojenskej uniforme. Zlom v jeho živote nastal počas revolučného roku 1848, kedy 2. decembra musel abdikovať jeho strýko, cisár Ferdinand I. (V.)*. Matka presvedčila manžela, aby sa zriekol následníctva trónu v prospech ich syna. Na trón teda nastúpil mladý, iba 18-ročný cisár. Za heslo svojej vlády si vybral spojenie VIRIBUS UNITIS, čo v preklade znamená Spoločnými /spojenými/ silami.

Cisár s manželkou a deťmi (foto: wikipedia) S následníkom trónu Františkom Ferdinandom d´Este (foto: Múzeum v Kežmarku)

Hneď na začiatku panovania sa mu podarilo s pomocou ruských vojsk potlačiť odbojných Maďarov v bitke pri Világoši (august 1849). Viedenský dvor využil víťazstvo na upevnenie si moci a centralizáciu štátu. Toto obdobie je známe pod pojmom neoabsolutizmus (alebo Bachov absolutizmus). Uhorsko bolo pod stálou vojenskou diktatúrou a do verejných inštitúcií sa zaviedol ako oficiálny nemecký jazyk. Vtedy sa kráľa neúspešne pokúsil zabiť János Libényi. Situácia sa značne zmenila v roku 1866, kedy Rakúska monarchia neuspela v prusko-rakúskej vojne. Po vnútroštátnej kríze musel cisár prehodnotiť vzťah k Maďarom, čo prinieslo tzv. Rakúsko-uhorské vyrovnanie. Vznikol duálny štát so spoločným panovníkom a ministerstvami zahraničných vecí, vojny a financií. V ostatných oblastiach si Maďari razili vlastnú politiku, čo v nasledujúcich rokoch na vlastnej koži pocítili i Slováci stupňujúcou sa maďarizáciou v politickom a kultúrnom živote.

Osobný život Františka Jozefa, na míle vzdialený od známej filmovej série, poznačili mnohé tragédie. V apríli 1854 sa oženil so sesternicou Alžbetou Bavorskou, známou pod prezývkou Sisi. Spolu mali štyri deti: Sofiu (1855 – 1857), Gizelu (1856 – 1932), Rudolfa (1858 – 1889) a Máriu Valériu (1868 – 1924). Rudolf, následník trónu, spáchal samovraždu; manželku zavraždili pri návšteve Ženevy (1898); brata Maximiliána popravili v Mexiku (1867) a synovca Františka Ferdinanda d´Este zastrelili v Sarajeve (1914). Jeho smrť priniesla vypuknutie I. svetovej vojny, do ktorej sa staručký cisár zaplietol na nátlak Nemecka.

Životná cesta Františka Jozefa I. skončila po 86 rokoch tam, kde začala - na zámku Schönbrunn. Žiaden iný Habsburgovec sa nedožil tak vysokého veku. Paradoxom jeho vlády ostáva, že ju začal i ukončil vo vojenskom konflikte. Pochovaný je v cisárskej hrobke vo Viedni pod kostolom kapucínov, kde okrem neho odpočíva ďalších 145 členov habsbursko-lotrinskej dynastie. Pohreb Františka Jozefa bol nafilmovaný a je dostupný na internete.

Následník trónu Karol s rodinou (foto: wikipedia)

Následníkom Františka Jozefa I. sa stal jeho prasynovec Karol I. (IV.)*. Korunovácia prebehla 30. decembra 1916. V tento deň boli smútočné zástavy stiahnuté aj v Kežmarku. Na znak radosti z nového kráľa ich nahradila oficiálna štátna trikolóra. Vtedy nikto netušil, že Rakúsko-uhorská monarchia mala pred sebou posledné necelé dva roky existencie...

* Poznámka: prvá rímska číslica označuje poradie rakúskeho cisára, druhá uhorského kráľa.

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323