1 2 3 4

II. - Marcové udalosti roku 1939 v Kežmarku

Snem Slovenskej krajiny vyhlásil Slovenský štát v utorok 14. marca 1939 a čoskoro sa definitívne stal satelitným štátom Tretej ríše. Po prijatí ústavy 21. júla 1939 niesol oficiálny názov Slovenská republika. Spoločenské pomery v celej krajine boli mimoriadne napäté a nik nevedel predpovedať najbližšiu budúcnosť. Inak tomu nebolo ani v Kežmarku, kde takmer všetko nemecké obyvateľstvo čakalo, ako sa bude vyvíjať ďalšie smerovanie štátu.

Podľa dobovej tlače vládla v meste dusná atmosféra už niekoľko dní pred vznikom nového štátu, keďže Kežmarčania boli o politickej situácii informovaní. Nakoľko tieto dni boli hektické, na sprehľadnenie nám poslúži súhrn jednotlivých udalostí.

Piatok/sobota, 10.-11. marec 1939

Po rôznych politických komplikáciách v hlavnom meste Československa bola v noci z 9. na 10. marca pražskou vládou vyhlásená vojenská diktatúra na celom území autonómneho Slovenska. Vojaci obsadili úrady a po uliciach sa pohybovali hliadky. Stranícke domy Deutsche Partei (DP, Nemecká strana) a Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) boli zatvorené. Noviny Karpathen-Post podrobili cenzúre a na titulke musela byť zverejnená vyhláška o uvalení vojenskej diktatúry, podpísaná divíznym generálom Andrejom Mézlom. Na druhý deň sa situácia čiastočne uvoľnila. Otvorili sa stranícke domy a na uliciach sa objavili príslušníci Hlinkovej gardy (HG) i Freiwillige Schutzstaffel (FS - Dobrovoľné ochranné oddiely) so všetkými svojimi identifikačnými znakmi.

Nedeľa, 12. marec 1939

Sviatočný deň sa niesol v úplne inom duchu. Ráno vojaci stiahli piatkovú vyhlášku a riadenie úradov odovzdali znova civilom. S touto správou členovia FS putovali do okolitých dedín.

Nemecké gymnázium: centrum Nemcov pred väčšinou ich akcií (foto: Múzeum v Kežmarku)

O 10:00 vydalo Vojenské komando povolenie na popoludňajšiu Slávnosť Adolfa Hitlera, organizovanú prostredníctvom DP. Napriek nepriaznivému počasiu sa odohrala veľká manifestácia, ktorej sa okrem kežmarských členov DP zúčastnili i príslušníci strany z okolia. Tí sem prichádzali pešo, vlakom, či vlastnými autami. Zhromaždili sa na dvore nemeckého gymnázia a presne o 15:00 sa sprievod v počte asi 1500 osôb vydal do mesta. Tiahol ulicami Adolfa Hitlera (oficiálne otvorená v apríli) a Rázusa, až zamierili na Starý trh k Živnostenskému kasínu (dnes Mestské kultúrne stredisko, počas vojny sídlo Deutsche Haus - Nemeckého domu). Tam ich čakalo ďalších asi tisíc ľudí. Keďže sa do sály kasína nevošli, manifestácia prebiehala vonku na ulici.

Prof. Edgar Hobinka (foto: kulturportal-west-ost.eu)

Hlavným rečníkom bol profesor nemeckého gymnázia Edgar Hobinka. Vo svojom príhovore, niekoľkokrát prerušeného búrlivým jasotom, vyjadril význam Hitlerovej osobnosti a jeho jedinečného diela. Svoje príspevky predniesli aj Rudolf Kleckner, sekretár DP; a Hermann Gärtner, vedúci sociálneho úradu. Po skončení prejavov zhromaždenie zaspievalo pieseň Horsta Wessela a slávnosť sa ukončila. Následne väčšina davu pochodovala Starým trhom, Hradnou ulicou a Hlinkovým námestím k evanjelickému kostolu, kde sa sprievod rozišiel. Počas tohto pochodu neboli zaznamenané žiadne výtržnosti.

Pondelok, 13. marec 1939

Prvý deň týždňa prebiehal spočiatku pokojne, hoci mestom sa šírili rôzne klebety o politickom vývoji a dôsledkoch vojenských opatrení. Večer sa pred kežmarskou radnicou odohrávala spoločná manifestácia HG a FS, ku ktorej sa zišlo okolo tisíc príslušníkov týchto zložiek. Ako rečníci vystúpili oblastný veliteľ HG Andrej Pitoňák a Rudolf Kleckner. Po prejavoch sa k zhromaždeniu pripojila nemecká národná skupina. Spoločne tiahli Rázusovou ulicou, Starým trhom, Hradnou ulicou a Hlinkovým námestím k Okresnému úradu (dnes nemocnica oproti gymnáziu), kde bol rozchod. Pri tejto akcii sa odohrali prvé výtržnosti. Sfanatizovaná masa počas pochodu rozbíjala výklady židovských obchodov a domov. Okrem toho zaznieval opakujúci sa pokrik „My chceme Hitlera", ktoré dokonca i tunajšie nemecké noviny uvádzajú v slovenčine (!) s následným nemeckým prekladom.

Centrum mesta a židovské obchody po výtržnostiach (foto: Múzeum v Kežmarku)

Utorok, 14. marec 1939

Doobeda sa rozniesla správa, že v Bratislave zasadá Slovenský snem. Čakanie, ktoré rozhodlo o osude krajiny, sa skončilo hodinu popoludní. Vtedy minister Mach rozhlasom oznámil vznik nového štátu. Hoci nevyšlo žiadne oficiálne nariadenie, čoskoro sa všetky verejné budovy skveli výzdobou štátnych a nacistických zástav. Zahanbiť sa nenechali ani domy nemeckých obyvateľov, tie taktiež zdobili vlajky s hákovým krížom. Strážne služby pred verejnými úradmi si rozdelili členovia FS a HG; v podvečerných hodinách prebehlo zatýkanie najznámejších mestských komunistov.

Ilustračný obrázok z neznámeho mesta. Podobná výzdoba domov bola neoddeliteľnou súčasťou aj kežmarských ulíc (foto: internet)

Streda, 15. marec 1939

Hneď ráno bola rozhlasom oznámená skutočnosť, že „...z rozhodnutia Vodcu prestala existovať ČSR. Ľahšie a radostnejšie teraz dýchajú všetky nemecké duše, lebo nastala istota, že po dvoch desaťročiach našiel koniec výmysel z Versailles. Aj Slováci dnes vedia, že ich nový samostatný štát bude skutočne slobodný..." Slovensko teda začalo svoj druhý deň života a krajiny Čechy a Morava sa stali protektorátom Tretej ríše.

Symboly bývalej republiky boli prekryté národnými stuhami. Veľké dejinné udalosti sa DP rozhodla náležite osláviť. Na poobedňajšie hodiny naplánovala Slávnosť oslobodenia. Už od rána vládol v meste čulý ruch. Nemecké domy zdobili vlajky s hákovým krížom a čečinové vence. Pred južnou stranou radnice vyrástla improvizovaná rečnícka tribúna, doplnená o dva vysoké stĺpy spojené lanom. Na nich viseli nemecké zástavy a masívna červená látka s bielym nápisom Ein Volk, ein Reich, ein Führer (jeden Národ, jedna Ríša, jeden Vodca). Aj pred straníckym domom DP (dnes železiarstvo) vládol intenzívny ruch. Na motorkách i autách sa roznášali do blízkych dedín a mestečiek historické zvesti. Ich súčasťou boli pozvánky na blížiacu sa slávnosť.

Už od obeda húfne prichádzali Nemci z celého okolia, bez ohľadu na vek, pohlavie i povolanie. Nadšený dav sa zhromažďoval v okolí Okresného úradu, až napokon zaplnil celý priestor na Krvavom poli a Huncovskej ceste. Presne o 15:00 celý sprievod pochodoval so spevom k radnici. Na čele kráčal oddiel s bojovými zástavami, za nimi recitujúca mládež, ozbrojenci FS, vojaci, príslušníčky Zväzu dievčat, Deutsche Jugend (DJ, nemecká mládež) a muži. Chvost sprievodu zabezpečovala FS. Podľa dobovej správy sa pochodu zúčastnilo 4000 osôb, ďalších 2000 sa na toto divadlo prizeralo. Trvalo vyše trištvrte hodiny, pokým všetci zaujali svoje miesta pred radnicou.

Na úvod slávnosti odznela stará Holandská ďakovná modlitba. Po nej vodca mládeže Z. Absolon vyslovil pár hesiel, po ktorých recitačný zbor DJ predniesol nemecké poďakovanie „Ďakujeme nášmu Vodcovi. Jeden Národ, jedna Ríša, jeden Vodca. Víťazstvu sláva!" Na to sa k pozdravu zodvihli všetky ruky nahor... Nasledoval príhovor prof. Andreasa Gretzmachera. Opísal udalosti posledných dní a poukázal na ich podobnosť s oslobodením sudetských oblastí na jeseň 1938. Na jeho prednášku nadviazal sekretár Kleckner: „Napriek všetkému sa dostavilo toto nemecké víťazstvo. Zaiste, boj nie je na konci. Pred nami stojí ešte veľa horúcich dní, pokým sa všetko dostane do správnych koľají..." Slávnosť ukončila pieseň Horsta Wessela. Po nej sa dav opäť sformoval do sprievodu. Prešiel Rázusovou ulicou cez Starý trh a Hradnú ulicu, a tak ako vždy, rozišiel sa pri Okresnom úrade.

Plán Kežmarku s označením ulíc

Dozvuky

Nasledujúci deň, 16. marca 1939, DP usporiadala Víťaznú oslavu vo forme večerného fakľového sprievodu. Účastníkmi boli najmä príslušníci FS v počte asi 1500 osôb. Za zborového recitovania a spevu prešli od Okresného úradu na koniec Rázusovej ulice a potom späť. Akciu sprevádzalo výrazné osvetlenie nemeckých domov. Ako napísala dobová tlač, „tento sprievod vytvoril dôstojný koniec udalostiam posledných dní..."

Takto prebehli hektické dni uprostred marca 1939. Samostatný Slovenský štát bol na svete a historický deň sa mohutne oslávil. Postupne prichádzali ďalšie udalosti...

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323