1 2 3 4

III. - Ríšska návšteva Kežmarku

Po osudovom 14. marci 1939 uzavrela Slovenská republika niekoľko dôležitých zmlúv s Ríšou, ktoré určili smerovanie nového štátu. Jednu z prvých podpísal Jozef Tiso už v nedeľu 19. marca 1939, avšak oficiálne začala platiť o štyri dni neskôr, keď na ňu pridal svoje meno nemecký minister zahraničných vecí Joachim von Ribbentrop. Išlo o tzv. Schutzenvertrag; v slovenskom znení Zmluvu o ochrannom vzťahu medzi Nemeckou ríšou a Slovenskom štátom...

Mapa s vyznačenou Ochrannou zónou

Táto dohoda, podpísaná na 25 rokov, sa dotkla predovšetkým oblastí v blízkosti hraníc protektorátu Čechy a Morava: Záhoria, Javorníkov, Malých a Bielych Karpát. Vytvorila sa tu Schutzzone - Ochranná zóna, kde mala nemecká armáda zvrchované právo. Nemci v tomto priestore postupne stavali vojenské objekty, opevnenia i potrebnú infraštruktúru. Je potrebné podotknúť, že nemeckí vojaci vstúpili na územie Slovenska už oveľa skôr - deň po vyhlásení štátu; a prenikli až na Považie. Operovali tam zaisťovacie skupiny, pričom slovenská vláda podľa oficiálneho vyjadrenia pozerala na Ríšskych dôstojníkov iba ako na súkromných návštevníkov.

O týchto udalostiach sa postupne dozvedali aj spišskí a kežmarskí Nemci. Po celom Spiši sa tak šírili reči, že Vodca napriek vzniku štátu obsadí Slovensko a jeho územie pripojí k Veľkonemeckej ríši. Podľa "zaručených správ" mal dokonca nemecký Wehrmacht vpochodovať priamo do Kežmarku. Z tohto dôvodu sa mnohé nemecké domy odeli do slávnostnej výzdoby čečinových vencov a zástav s hákovým krížom. Avšak pomerne rýchlo sa tieto nepravdivé správy uviedli na správnu mieru s vysvetlením, že Adolf Hitler nemá záujem obsadiť územia pod Vysokými Tatrami.

Napriek tomu návšteva, prichádzajúca priamo z Tretej ríše, do Kežmarku skutočne dorazila. Našťastie, neprišli sem ozbrojení vojaci, ani účel ich cesty nebol vojenský. Samotné mená návštevníkov síce nepoznáme, no v meste a jeho okolí pobudli v dňoch 21.-22. marca 1939. V ôsmych autách sa ukázalo niekoľko príslušníkov týchto nemeckých oddielov:

Ríšska návšteva mala výhradne súkromný charakter, slúžila na zbieranie informácií a propagačného materiálu o tunajšom jazykovom ostrove Nemcov. Návštevníci dorazili do Kežmarku v utorok poobede a do večera si stihli obhliadnuť Thökölyho hrad i ostatné pamätihodnosti mesta. Na druhý deň sa vybrali spoznávať dediny do okolia Kežmarku a Spišskej Novej Vsi, kde boli vrelo vítaní nielen nemeckými, ale i slovenskými obyvateľmi. Počas dvojdňového pobytu boli ubytovaní v hoteli Freyer.

Propagačný materiál o Kežmarku z 30. rokov 20. stor. (foto: Múzeum v Kežmarku) Propagačný materiál o Kežmarku z 30. rokov 20. stor. (foto: Múzeum v Kežmarku)

Hotel a reštaurácia Freyer (dnes budova, kde sídlia drogérie)

V tejto súvislosti je vhodné spomenúť osud uvedeného hotela vo víre marcových dní. Do 12. marca 1939 patril Maxovi Herskovitsovi, potom prešiel do rúk tunajšieho školského inšpektora, člena Štátnej rady, vedúceho miestnej skupiny Deutsche Partei, zástupcu krajského vedenia DP a neskoršieho vládneho komisára mesta Matthiasa Nitscha. Nakoľko hotel niesol židovské meno Freyer, nebolo vhodné jeho ďalšie používanie. Navyše, od apríla by už stál priamo na križovatke Hlinkovho námestia a Ulice Adolfa Hitlera. Preto sa v sobotu 22. apríla 1939 odohralo oficiálne otvorenie "nového" hotela Spišský dvor - Zipser Hof. Súčasťou akcie boli bravčové hody. Zaiste to bol veľmi rozumný a šikovný obchodný ťah, nakoľko v nasledujúcich rokoch sa v Kežmarku objavilo mnoho významných hostí nielen zo Slovenska, ale i Veľkonemeckej ríše...

Oznam o otvorení hotela Spišský dvor

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323