Múzeum v Kežmarku – Jozef Stanko - riaditeľ Štátnej ľudovej školy
1 2 3 4

Jozef Stanko - riaditeľ Štátnej ľudovej školy

JozefStankoNebol rodeným Kežmarčanom, no napriek tomu sa nezmazateľne zapísal do histórie tunajšieho školstva. Celých 15 rokov pôsobil ako riaditeľ miestnej Ľudovej (základnej) školy a strávil tu značnú časť svojho života. Zomrel dávno, preto jeho osobnosť ani život už takmer nikto nepozná. Zoznámme sa s Jozefom Stankom.

Jozef Stanko sa narodil 14. februára 1882 v Iliašovciach do učiteľskej rodiny. Po skončení základnej školy v rodnej obci absolvoval strednú v Spišskej Novej Vsi, kde v roku 1901 získal na učiteľskom ústave pedagogický titul. Jeho prvým pôsobiskom bola katolícka ľudová škola v Levoči. Okrem výučby sa aktívne podieľal na verejnom živote mesta. Absolvoval požiarnicky kurz a patril k aktívnym členom hasičského zboru. V rozmedzí rokov 1904 – 1912 toho stihol veľa: absolvoval povinnú vojenskú službu pri IX. honvédskom pluku v Košiciach, v maďarskom meste Keszthely nadobudol učiteľský diplom pre vyučovanie na poľnohospodárskych školách, doplnil si kvalifikáciu o vyučovanie ručných prác, písanie na stroji, či hranie na klavíri...

S takýmto bohatým vzdelaním ho Ministerstvo školstva 16. januára 1912 menovalo za učiteľa na Štátnu ľudovú školu (ŠĽŠ) v Kežmarku. Po vzniku Československa nadobudol v rokoch 1922 – 1923 kvalifikáciu pre vyučovanie na nemeckých i slovenských školách. V rovnakom období nastal významný kariérny posun. Dňa 23. augusta 1922 bol poverený riadením školy a od 4. apríla 1923 sa stal definitívnym správcom - riaditeľom školy. Aby toho nebolo málo, v decembri 1926 bola k ŠĽŠ pripojená Slovenská učňovská škola, na čele ktorej stál takisto Jozef Stanko (spolupodieľal sa na jej vzniku). S vedením základnej školy to v medzivojnovom období nemal jednoduché. V prvom rade zápasil so stiesnenými priestormi. Už v roku 1921 Školský referát presťahoval ŠĽŠ do budovy Štátnej meštianky (dnes Hradná škola), ktorá putovala opačným smerom (dnes SOŠ Kušnierska). Ďalšie problémy tvorili veľká chudoba žiakov, ich zlé správanie a výtržnosti či nevyhovujúci prospech. Napriek ťažkým povojnovým pomerom dokázal v zimných mesiacoch, v spolupráci s Červeným krížom či Živenou, zabezpečiť žiakom stravu. Vďaka podpore kežmarských finančných ústavov organizoval pre žiakov výlety i majálesy. Sám by to nezvládol, preto sa spoliehal na schopný učiteľský zbor, s ktorým vzorne vytváral proces výchovy a vzdelávania. Výsledkom bolo postupné zlepšovanie dochádzky, správania i prospechu žiakov. Viac ako rok pred svojou smrťou sa mu podarilo dosiahnuť presídlenie ŠĽŠ do jej pôvodných priestorov na Kušnierskej ulici.

Riaditeľ Stanko s kolegami, vpravo v čiernych šatách manželka Mária

Akoby všetky tieto spomínané skutočnosti nestačili, ani v Kežmarku neostal nič dlžný svojmu aktívnemu spoločenskému životu. Stal sa dlhoročným podpredsedom Katolíckeho kruhu, kde mal na zodpovednosti vnútornú i obchodnú činnosť spolku. V katolíckej cirkevnej obci sa vypracoval medzi najlepších a najváženejších organistov Spišskej diecézy, nanovo vytvoril chrámový zbor a založil kostolný orchester. Taktiež patril k členom hasičského zboru.

Jozef Stanko s členmi Katolíckeho kruhu (sediaci v strede)

Osobný život Jozefa Stanka prešiel horskou dráhou. Už v Levoči sa oženil s Margarete Kubinyi, ktorá mu porodila syna a dve dcéry. Krásne manželstvo zrušila jej smrť tesne po vzniku ČSR. Druhý raz sa oženil 28. apríla 1928 s dcérou kežmarského školského inšpektora Máriou Hajdukovou. Tá mu na svet priviedla syna a dcéru. Mária bola od septembra 1927 učiteľkou ŠĽŠ, viedla slovenské triedy a vyučovala ženské ručné práce.

Podpis Jozefa Stanka na vysvedčení ŠĽŠ

Miesto odpočinku Jozefa Stanka prekryté iným hrobomNáročná riaditeľská funkcia i aktívny verejný život sa odrazili na zdraví Jozefa Stanka. Po niekoľkých varovných signáloch mu lekári diagnostikovali zastaranú obličkovú chorobu. Nepomohol ani chirurgický zákrok. Stav sa zhoršoval a preto 8. apríla 1937 požiadal o zdravotnú dovolenku. Oficiálne spravoval školu do 10. apríla, kedy ho vo funkcii nahradil Jozef Pitoňák. Stanka previezli do levočskej nemocnice, odkiaľ ho koncom apríla prepustili. Zomrel zaopatrený sviatosťami o jednej hodine v noci 2. mája 1937 vo veku 56 rokov. Na poslednej ceste ho 4. mája vyprevadila rodina, priatelia, kolegovia, žiaci ŠĽŠ i mnohí ľudia z celého Spiša. Na pohrebe sa zúčastnil i jeho mladší brat Michal, vtedajší farár v Starej Ľubovni. Jeho meno sa taktiež spája s Kežmarkom, keďže tu v rokoch 1911 – 1915 pôsobil ako kaplán.

Jozefa Stanka pochovali na starom kežmarskom cintoríne. Žiaľ, jeho hrob nájdeme už iba v záznamoch pohrebníctva, keďže v roku 1987 bol prekrytý iným zosnulým. Škoda, že sa nezachoval aspoň náhrobok. Takáto výrazná osobnosť kežmarského školstva by si ho iste zaslúžila mať do dnešných dní, aby svojim prístupom bola príkladom pre terajších, večne nespokojných učiteľov (česť výnimkám), ale i bežných ľudí. Čas sa však vrátiť nedá. Vďaka archívnym záznamom aspoň z časti v tomto článku ožíva zabudnutá, avšak významná postava kežmarských dejín a školstva...

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323