1 2 3 4

Otto Bruckner - rozvíjateľ kežmarského školstva

Tento rok (2015) si pripomenieme životné jubileá významnej osobnosti kežmarského školstva. Otto Bruckner patril k dlhoročným rozvíjateľom a podporovateľom dievčenského školstva. V roku 2015 uplynie 140 rokov od jeho narodenia a 50 rokov od jeho smrti.

Otto Bruckner prišiel na svet 5. októbra 1875 v rakúskom meste Oberschützen. Po skončení učiteľskej akadémie v Budapešti zavítal v roku 1898 do Kežmarku. Dôvod, prečo prišiel práve sem mohol byť ten, že jeho starší brat Karl učil na tunajšom gymnáziu, v rokoch 1900 – 1906 a 1912 – 1929 bol jeho riaditeľom. Mladší Otto si našiel miesto učiteľa na Štátnej chlapčenskej meštianskej a obchodnej škole (dnes ZŠ Hradná), ktorú viedol Alexander Belóczy. Okrem toho externe učil na učňovskej škole i evanjelickej dievčenskej meštianke, ktorej pomáhal s rozvojom.

Otto Bruckner okolo roku 1930 Budova školy

Poctivá a úspešná práca ho postupne vyniesli na zástupcu riaditeľa. Stal sa jeho pravou rukou s čoraz väčšími kompetenciami. Práve on sa pričinil o to, aby sa roku 1913 rozdelila Štátna chlapčenská meštianka a Obchodná škola. V praxi to znamenalo výstavbu novej budovy. Stavba napredovala, k sťahovaniu malo prísť v lete 1914. Všetko zmenili výstrely v Sarajeve a vypuknutie I. svetovej vojny. V novopostavenej budove sa usídlila vojenská nemocnica Červeného kríža. Otto Bruckner musel ako záložník narukovať na vojenskú službu. Našťastie, po niekoľkých mesiacoch sa vrátil. Pridelili mu funkciu hospodárskeho vedúceho vojenskej nemocnice v jeho škole, takže popritom sa mohol naďalej starať o jej fungovanie. Po fyzickej i psychickej stránke to bolo náročné, no Otto to zvládol s vynikajúcimi výsledkami. Za zásluhy o vedenie lazaretu dostal striebornú medailu Červeného kríža s vojenskou dekoráciou. Okrem toho vydal účet zo správcovstva. Za 4 roky ušetril 100 000 korún, tie boli použité ako na stavbu kežmarskej mestskej nemocnice. Nebolo to na úkor chorých či ranených. Zabezpečená kvalitná strava bola široko-ďaleko známa.

Po týchto vynikajúcich výsledkoch by sa dalo čakať, že po vojne sa všetko vráti do starých koľají. Opak bol pravdou. Skončenie vojny znamenalo zmenu režimu, postupne prišlo k prepúšťaniu učiteľských síl. Otto stál pred otázkou, či ostane v Kežmarku alebo odíde za hranice. Ostal a od roku 1919 prijal miesto pedagóga na evanjelickej dievčenskej meštianke, kde rok po odstúpení Alexandra Kertschera postúpil na miesto riaditeľa školy. Stal sa rozvíjateľom dievčenského školstva na Spiši. Pracoval na viacerých frontoch. Aby sa mladé ženy vedeli uplatniť v živote novej demokratickej spoločnosti, otvorili pre ne obchodný kurz (1919), kurzy šitia bielizne, šiat (1921/22), varenia (1929), či poľnohospodárske pokračovacie kurzy (1928). Tie ako jediné slúžili hlavne mužom. Od školského roka 1930/31 bola otvorená Odborná škola pre ženské povolania, v neskoršom období doplnená o jednoročnú učňovskú dielňu. Bola jedinou na Slovenska. Po jej ukončení dostali dievčatá vysvedčenie rovnocenné s výučným listom. Keďže O. Bruckner školu rozvíjal a záujem dievčat narastal, priestory nepostačovali. Navyše dievčenská meštianka bola od svojho vzniku v roku 1895 hosťom nielen v ev. ľudovej škole (stála na mieste dnešnej Hotelovej akadémie), ale i rôznych mestských domoch. Učitelia z hodiny na hodinu behali po celom meste. V septembri 1921 slávnostne otvoril prestavanú budovu ľudovej školy s nákladmi 1 milión korún. Sám by to nezvládol; finančne na tento krok prispeli napr. Karl Wein, Gustav Adolf Weiß, Spišský zväz v Amerike a mnohí ďalší. Tí, ktorí nemohli prispieť peniazmi, pomohli manuálnou prácou (dovoz materiálu na stavbu vlastnými vozmi). Keďže počet žiačok stále stúpal, v roku 1931 prebehlo ďalšie rozšírenie budovy o potrebné triedy a telocvičňu, následne bol postavený internát. Od roku 1931 sídlila v rozšírenej budove novovzniknutá Hudobná škola.

Mimo školy Otto vyvíjal taktiež veľmi bohatú činnosť. Patril k znovuzakladateľom Spišského spolku nemeckých učiteľov, ktorý viedol ako predseda Zväzu nemeckých učiteľov v ČSR. Ďalej bol spoluzakladateľ Kežmarského okresného vzdelávacieho výboru (prvá inštitúcia toho druhu na Slovensku), iniciátor a spolupracovník nemeckej obecnej knižnice, podporovateľ nemeckého školstva, dlhoročný aktívny pracovník evanjelickej cirkevnej obce. S manželkou Valériou, rod. Bene, vychovával dcéry Valériu a Adrianu.

Otto Bruckner odišiel na zaslúžený odpočinok na začiatku školského roka 1936/37, po činorodej 38-ročnej aktívnej činnosti v školstve. Nevedno, koľko rokov by sa dožil, keby 12. augusta 1965, pár mesiacov pred oslavou 90. narodenín, nezomrel na následky dopravnej nehody. Charakteristiku jeho života najlepšie vystihli slová pri jeho odchode na penziu: „Otto Bruckner patril k tichým, no mimoriadne plodným ľuďom. Tento typ ľudí je najvzácnejší..."

V období socializmu sa na tohto významného človeka zabudlo, resp. sa o ňom príliš nehovorilo. Uznania sa dočkal až v roku 1997, kedy si jeho meno po mnohých peripetiách zo strany Ministerstva školstva do svojho názvu zobrala Hotelová akadémia. Právom. Veď súčasná budova by bez jeho iniciatívy a obetavej práce možno nikdy nestála...

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323