IX. - Minister Alexander Mach v Kežmarku
Alexander "Šaňo" Mach patril k významným politikom vojnového Slovenského štátu. V rokoch 1938 – 1940 bol šéfom Úradu propagandy, v 1939 – 1944 pôsobil ako veliteľ Hlinkovej gardy a po reorganizácii vlády sa stal 29. júla 1940 ministrom vnútra a zároveň podpredsedom vlády. Svoje pozície si udržal až do zániku republiky. Orientoval sa na úzku spoluprácu s nacistickým Nemeckom a bol zodpovedný za deportácie Židov. Mesto Kežmarok navštívil podľa dochovaných správ dvakrát.
Alexander Mach podnikol prvú cestu do Kežmarku v utorok 19. septembra 1939. Prišiel spoločne s ministrom obrany, generálom Ferdinandom Čatlošom a jeho štábom. Ich cieľom bola návšteva ranených slovenských i nemeckých vojakov liečiacich sa v tunajšej nemocnici. Pred vstupom do budovy ich vítala skupinka slovenských žien a v interiéri riaditeľ nemocnice MUDr. Paul Stenczel, vládny komisár Longa, okresný riaditeľ Lušček, okresný lekár MUDr. Kalivoda a notár Krajňák. Následne celý sprievod navštívil 8 slovenských a 21 nemeckých vojakov. Všetkým sa poďakovali za ich oddanosť a obetavosť voči národu i Vodcovi. Slovenským víťazným krížom vyznamenali päť slovenských vojakov a jedného nemeckého. Medzi dekorovaných Slovákov patrili Mikuláš Babik z Trnavy, Martin Pavlovič z Krnišova, Anton Krak z Matiašoviec, Ľudovít Sulák zo Šintavy a Štefan Matkovič z Gajár. Nemecký vojak, iba 18-ročný dobrovoľník Nikolaus Achreiner, pochádzal z Lustenau v kraji Vorarlberg (západné Rakúsko) a počas bojov v Poľsku prišiel o ľavú ruku. Po jeden a pol hodinovej návšteve odišli generál Čatloš a veliteľ Mach do Vysokých Tatier.
|
|
Druhý raz pricestoval Alexander Mach v nedeľu 23. februára 1941, aby sa zúčastnil školiaceho kurzu funkcionárov HSĽS. Do mesta dorazil ráno o 9:30. Pred radnicou ho čakal nastúpený miestny delostrelecký oddiel s dôstojníkmi, žandári, členovia HG, FS, DP, HSĽS a dobrovoľní hasiči. Ďalší program pokračoval na radnici. Pozdravil sa so zástupcami mesta i nemeckej národnej skupiny. Notár Krajňák označil ministra Macha "za výraznú osobnosť nového politického života, nekompromisného priekopníka nového ideálneho slovenského sveta a slovenského nacionalizmu." Hosťa uistil o bezpodmienečnej poslušnosti a oddanosti spoločným ideálom Slovákov a Nemcov. Za nich sa prihovoril školský inšpektor Nitsch. Po všetkých oficiálnych aktoch sa ujal slova samotný Mach. Poďakoval sa za vrelé prijatie, predstavil ciele a úlohy do najbližšej budúcnosti. Na záver sa podpísal na spomienkovú listinu a následne sa vydal do budovy Katolíckeho kruhu na Starom trhu.
|
|
Tam prebiehal spomínaný kurz vedúcich Miestnych organizácií HSĽS celého okresu. Účastníkom sa v obsiahlej reči prihovoril samotný minister Mach, vysvetlil poslanie HSĽS a HG a ich boj za záujmy slovenského národa. Ostro odsúdil záškodníkov snažiacich sa poštvať Gardu proti Strane aj armáde. Tieto pletky akurát tak pošliapavali dielo boja a utrpenia predošlých generácií, ku ktorým patrili napr. Hurbanovci, Kuzmány, Moyzes, Hlinka, Rázus... Naopak, všetkých prítomných vyzval, aby vo svojich obciach pestovali kult dôvery v seba, v národ a vo vedúcich predstaviteľov Slovenska. Dôvera v nich mala byť základom dobrej budúcnosti. Ako príklad poukázal na obyvateľov Tretej ríše, ktorí napriek ťažkostiam a veľkým obetiam prekonávali všetko iba preto, že neochvejne dôverovali Adolfovi Hitlerovi.
Podľa ministra sa vtedajší vedúci predstavitelia štátu už za čias prvej ČSR celých 20 rokov bili za záujmy Slovákov. Nezhŕňali majetky, ale riskovali životy, aby zachránili národ. Za vzor si zvolil osud ministra zahraničných vecí Vojtecha Tuku, ktorý bol takmer 9 rokov vo väzení. Tým podal jasný dôkaz, že mu nešlo o osobné veci a záujmy, ale celý život obetoval národu. V závere prejavu Alexander Mach vyznačil smer národného socializmu, kde mal byť určujúci výkon a tomu prispôsobená mzda. Taktiež sa mala zaistiť výživa rodín a usmernenie cien životných potrieb podľa záujmov roľníkov i robotníkov.
Samozrejme, mnohé vyslovené myšlienky sa ukázali ako populistické, utopistické, a tiež nepravdivé. Nevedno, ako dlho sa po svojom vystúpení minister Mach v Kežmarku zdržal, no pravdepodobne ešte absolvoval slávnostný obed a neskôr pokračoval v ďalšej ceste.
Po vojne bol Alexander Mach za svoje činy a aktivity postavený pred Národný súd. Ten ho v roku 1947 odsúdil na 30 rokov väzenia; neskôr mu trest znížili o päť rokov, až napokon v máji 1968 dostal amnestiu. Zomrel ako 78-ročný v októbri 1980 v Bratislave. Napriek tomu, že patrí ku kontroverzným a negatívne vnímaným postavám slovenských dejín, jeho návštevy nášho mesta len dosvedčujú, aký významný bol Kežmarok v každom dejinnom období.
- Autor: historik Múzea v Kežmarku - Mgr. Vladimír Julián Ševc