XIII. - Dve kežmarské návštevy Vojtecha Tuku
Vojtech Tuka (1880 – 1946), politik, predseda vlády i minister zahraničia Slovenského štátu, radikálny člen HSĽS i jeden z organizátorov odsunu Židov, patrí k najkontroverznejším osobnostiam slovenskej histórie. Jeho životopis a povojnový osud sú pomerne známe. Málokto však vie, že v januári 1940 bol menovaný za prvého rektora Slovenskej univerzity (dovtedajšia Univerzita Komenského). Pri tejto príležitosti sa v dňoch 13.-15. januára konali v Bratislave obrovské slávnosti za účasti popredných profesorov a rektorov viacerých univerzít Tretej ríše, Bulharska, Maďarska, Belgicka, Talianska, či Švédska. Po skončení oficiálnej časti nasledovala tzv. Okružná jazda Slovenskom, počas ktorej sprevádzali nového rektora mnohí zahraniční hostia. V piatok 19. januára 1940 navštívili podtatranské mesto Kežmarok.
Prvá návšteva Vojtecha Tuku bola kvôli významným osobnostiam vopred ohlásená. Z dobových správ sa oveľa viac dozvedáme o ľuďoch v sprievode, nič to však nemení na skutočnosti, že v našom meste sa objavil popredný slovenský politik.
Vojtech Tuka prvýkrát v Kežmarku
Vedenie mesta vypracovalo predbežný program a obyvateľov vyzvalo k ozdobeniu domov štátnymi a straníckymi vlajkami. Hostia sa k nám presunuli zo Štrby dvoma autobusmi. Pôvodne ich mali pred radnicou pozdraviť stranícke zložky s tunajšou mládežou, avšak nepriaznivé počasie okázalé privítanie znemožnilo. Nakoniec ich v radničnej sále vítal vládny komisár Martin Longa. V slovenčine i nemčine ich poprosil zvečniť podpisom svoje mená na spomienkovú listinu, navrhnutú maliarom Karolom Šovánkom. Za srdečné prijatie sa poďakoval vedúci delegácie prof. Willy Hoppe, rektor Univerzity Friedricha Wilhelma v Berlíne. Okrem toho vyjadril veľkú radosť z možnosti poznania krás Slovenska, lebo to bola "...príležitosť navštíviť prastarú nemeckú kultúrnu pôdu... Tunajší Nemci, ktorí si voči štátu stále plnia svoju povinnosť, predstavujú silnú krvavú väzbu na nemecký národ. Zároveň sú mostom medzi Nemeckom a Slovenskom, čím prispievajú k dobrým vzťahom oboch štátov..."
Z radnice sa delegácia na čele s V. Tukom presunula na prehliadku Kostola sv. Kríža. Nasledovalo pohostenie v Katolíckom kruhu na Starom trhu, po ktorom sa nemeckí profesori vybrali na návštevu nemeckého gymnázia. Tam ich slávnostne uvítal senior Valentin Hajtsch a prof. Robert Weiszer. Willy Hoppe prisľúbil na pamiatku stretnutia s nemeckými žiakmi zaslanie kníh (či skutočne dorazili, nevieme). Ďalšie kroky viedli do dreveného evanjelického kostola, kde sa ujal odborného slova prof. Johann Liptak. Prítomnosť V. Tuku sa nespomína; je pravdepodobné, že podľa pôvodného programu sa slovenskí hostia vybrali do Kežmarského hradu a mestského archívu. Popoludní sa všetci opäť stretli v Katolíckom kruhu. Študentky nemeckého vzdelávacieho ústavu pre učiteľky ručných prác pripravili pohostenie, slovenská mládež predstavila slovenský kroj. Pri odchode dostal W. Hoppe okrasne zdobenú sekeru. Spomienkový predmet darovaný V. Tukovi sa nespomína, predpokladáme, že ani on neobišiel naprázdno. Z Kežmarku odcestovala delegácia za ďalším programom do Tatranskej Lomnice. Výnimkou bol prof. Hoppe, ktorý sa pre neodkladné povinnosti vrátil do Berlína.
|
|
Pamiatka na návštevu rektorov a profesorov
V budove Katolíckeho kruhu sa mala podľa prvotného plánu urobiť fotodokumentácia zúčastnených hostí určená pre Kežmarské múzeum. Snímky sa v zbierkovom fonde nenachádzajú (ktovie, či sa tam vôbec dostali), ale spomienková listina podpísaná na radnici áno. Škoda, že sa nezachovala v neporušenom stave.
Jej boky obsahujú farebné ornamenty a stred maľovaný slovenský dvojkríž. V hornej časti je nemecký text, vyjadrujúci danú príležitosť: "Na pamiatku inštalácie prvého rektora Slovenskej univerzity Vojtecha Tuku a pri príležitosti návštevy rektorov a profesorov zahraničných univerzít v Kežmarku 19. januára 1940." Nasleduje podpis Vojtecha Tuku, viditeľné je iba posledné písmeno krstného mena a priezvisko. Pod ním sú podpisy obecného notára Bartolomeja Krajňáka (ošetrený červenou pečaťou) i vládneho komisára M. Longu (takmer vyblednutý). Spodnú časť tvoria autogramy profesorov a pedagógov univerzít Tretej ríše, Bulharska i Slovenska. Nájdeme tu napr. mená: Willy Hoppe (rektor univerzity, Berlín); Theodor Mayer (rektor univerzity, Marburg); Paul Pitterbusch (rektor univerzity, Kiel); Wilhelm Kästner (rektor lekárskej univerzity, Greifswald); Otto Sommer (rektor univerzity, Göttingen); Walter Mevius (rektor univerzity, Münster); Lutz Pistor (rektor Technickej vysokej školy, Mníchov); Carl Bilfinger (rektor univerzity, Heidelberg), či Janaki Stefanov Mollov (rektor univerzity, Sofia). Z Bratislavy prišli Alexander Spesz (dekan Rímskokatolíckej bohosloveckej fakulty); František Valentín (dekan Prírodovedeckej fakulty); Emanuel Filo (lekár, Slovenská univerzita), či Branislav Varsík (prof. histórie na Slovenskej univerzite).
Druhá návšteva Vojtecha Tuku
Uskutočnila sa 16. júla 1942 popoludní a na rozdiel od prvej bola neočakávaná. Tuka sa nachádzal v Prešove a cestou späť sa zastavil v Levoči i Kežmarku. Sprevádzali ho minister spravodlivosti Gejza Fritz, prezidiálny šéf na Ministerstve vnútra Izidor Koso, kultúrny referent pri nemeckom veľvyslanectve v Bratislave Dr. Hans Snyckers, vedúci národnej skupiny Franz Karmasin a sekretár slovensko-nemeckej spoločnosti. Pred Okresným úradom ich privítal vedúci okresu Alexander Lušček a zástupcovia správnych úradov.
Predseda vlády sa zoznámil s Dr. Johannom Liptakom, profesorom nemeckého gymnázia a vedúcim Inštitútu pre výskum vlasti (Institut für Heimatforschung). Práve on sa zhostil úlohy sprievodcu a V. Tuku spolu s jeho kolegami previedol významnými pamiatkami mesta. Prehliadku začali v Drevenom artikulárnom kostole, kde návštevníci spoznali históriu chrámu. Ďalšou zastávkou bola obhliadka samotného Inštitútu, sídliaceho v lýceu. Dr. Lipták oboznámil predsedu vlády nielen s poslaním a cieľmi diela, ale aj s doteraz vykonanou prácou. Tuka prejavil živý záujem o tento historický výskum, taktiež bol unesený obrovskou zbierkou starých kníh v knižnici.
Pri opúšťaní lýcea celú delegáciu srdečne pozdravila masa ľudí, keďže po meste sa medzičasom rozchýrilo, aká návšteva sem zavítala. Po krátkom "zdržaní" navštívili Červený evanjelický kostol s Thökölyho mauzóleom a na záver Kostol sv. Kríža. Pri renesančnej zvonici sa neoficiálna návšteva Vojtecha Tuku a iných predstaviteľov slovenského politického života skončila.
Predstavení a opísaní hostia v tomto článku opätovne potvrdzujú, akým významným mestom bol Kežmarok v každom dejinnom období.
- Autor: historik Múzea v Kežmarku - Mgr. Vladimír Julián Ševc