1 2 3 4 5 6 7

Výpravná budova stanice v Kežmarku - III.

Po 26 rokoch od vybudovania železničnej trate Poprad - Kežmarok sa namiesto malej prízemnej budovy vybudovala palácová stavba novej výpravnej budovy. Umiestnená na návrší sa majestátne vyníma ako honosné barokové panské sídlo. Symetrickú kompozíciu tvorí ústredná prevýšená vstupná hala prepojená prízemnými krídlami s krajnými poschodovými časťami. Na fasádach sa v hojnej miere uplatňujú secesne pretavené barokové a luisézne motívy. Vavrínové festóny a vence, zavesené rúšky spájané so symbolikou náhrobných pomníkov, by sa dali chápať aj ako symbolický poukaz na úpadok a koniec starého sveta, ktorého čakal kolaps. Inšpiráciu pre výtvarné riešenie môžeme hľadať najmä v nemeckých umeleckých centrách, napríklad v Mníchove.

Luisézne dekoratívne motívy vavrínového venca a festonu Ornament v tvare rúšky
 
Vavrínový feston v štíte

Interiér v bohatej miere spĺňal všetky želania a požiadavky cestujúcich. Stanica vznikla v čase, keď sa prihliadalo najmä na komfort a pohodlie; nie ako dnes, keď ide hlavne o prepravu čo najväčšieho počtu ľudí v čo najkratšom možnom čase. Cestujúci sa mali cítiť dobre a tomu zodpovedalo vybavenie stanice. Cez polkruhové dvere sa dostali cez predsieň do prevýšeného pokladničného halového vestibulu, ktorý hore presvetľovali veľké farebné vitrážové okná. Okrem predajne cestovných lístkov tu bola aj úschovňa batožín. Vľavo sa vchádzalo do čakárne III. triedy a v pravo do čakární pre I. a II. triedu a do reštaurácie.

Vitráž s geometrickým vzorom

Tu sa nachvíľu pristavme: Málo kedy si uvedomujeme, že železnica je v súčasnom svete jedno z mála miest, kde sú ľudia rozdelení na triedy. Hoci železničná doprava znamenala v 19. storočí skutočnú revolúciu, bola prvým prejavom rovnostárstva v spoločenskom živote: teoreticky v tom istom vlaku mohol cestovať majiteľ továrne aj žobrák, ak zaplatili cestovný lístok. Ale týmto rovnostárstvo aj skončilo. Rozdelenie na štyri, neskôr na tri a dnes na dve triedy, izolovalo predstaviteľov rôznych spoločenských vrstiev. To sa neodohrávalo len vo vlaku, ale aj vo výpravnej budove stanice. Čakárne pre jednotlivé triedy boli vzájomne oddelené, takže nevznikal priestor na stret cestujúcich z rôznych vrstiev spoločnosti. Na niektorých staniciach bola dokonca tretia trieda rozdelená na dve časti - pre čistých špinavých obyvateľov. Úrovni jednotlivých tried zodpovedalo vybavenie, ako aj nadväzujúce gastronomické zariadenia: zatiaľ čo prvé dve mali reštauráciu, tretej postačoval bufet.

Detail budovy z roku 1993 Hlavný vstup z roku 1993
   
Drevená výzdoba vo švajčiarskom štýle

Vráťme sa k opisu kežmarskej budovy. V jej ľavej časti bola umiestená dopravná kancelária, v poschodových častiach sa nachádzali byty prednostu stanice a nájomcu reštaurácie. Zo strany koľajiska sa o budovu opiera drevený prístrešok, z ktorého sa nastupuje do vlaku.

Okolie stanice bolo v roku 1922 parkovo upravené a dotvorené oplotením, ktoré sa vlní opakujúcimi sa motívmi barokových štítov prevzatých z výpravnej budovy. Jedná sa o návrh inžiniera Stefana Czennera. Stále tam však chýbalo exteriérové osvetlenie, na čo poukazoval miestny novinár, ktorý napísal, že je potrebné osadenie dvoch až troch oblúkových lámp, aby tam nebola „egyptská temnota".

Nová stanica bez oplotenia

Nová stanica s oplotením

Toto je stručná genéza a opis honosnej výpravnej budovy, ktorá môže byť bezpochyby korunovaná titulom najkrajšia železničná stanica Slovenska. V tejto téme plánujeme pokračovať, avšak výskum naráža na rôzne prekážky. Jednou zo základných problémov je zapatrošenie pôvodnej projektovej dokumentácie, ktorú si niekto požičal na diplomovú prácu približne v roku 2009 a dodnes sa nenašla (ani dokumentácia ani osoba ktorá si ju požičala).

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323

PARTNERI:
- Webmaster: Drakomir
- exTEATRO